Vedecký výskum
Berkélium sa v tejto oblasti používa vďaka kombinácii svojich fyzikálnych a chemických vlastností. Konkrétny význam závisí od formy prvku, čistoty a požiadaviek danej aplikácie.
Berkélium je chemický prvok s protónovým číslom 97 (Bk), umiestnený v perióde 7, skupine — a bloku f. Referenčné skupenstvo pri izbovej teplote: pevná látka. Elektrónová konfigurácia: [Rn] 5f9 7s2.
Ide o aktinoid, pri ktorom sa na valenčnej štruktúre podieľajú orbitály 5f. Pri ľahších aktinoidoch sa vyskytuje viacero oxidačných čísel; všetky izotopy tejto rady sú rádioaktívne.
Elektrónová konfigurácia atómu je [Rn] 5f9 7s2. Počet a energia valenčných elektrónov ovplyvňujú tvorbu väzieb, bežné oxidačné čísla a podobnosť so susednými prvkami.
Aktinoidy vytvárajú oxidy, halogenidy a koordinačné zlúčeniny. Ľahšie členy radu môžu mať viacero oxidačných čísel; ich chémia je vždy spojená s rádioaktivitou izotopov.
Pri izbovej teplote je referenčným skupenstvom pevná látka. Udávaná hustota je 14.78 g/cm³. Teplota topenia je 1 259 K (985.9 °C). Namerané hodnoty môžu ovplyvňovať tlak, čistota vzorky a kryštálová štruktúra.
V praxi sa s týmto prvkom stretávame najmä v oblastiach: Vedecký výskum.
Berkélium sa v tejto oblasti používa vďaka kombinácii svojich fyzikálnych a chemických vlastností. Konkrétny význam závisí od formy prvku, čistoty a požiadaviek danej aplikácie.
V bloku f možno prvok priamo porovnať so susednými prvkami: Amerícium, Curium, Berkélium, Kalifornium, Einsteinium. Takéto porovnanie pomáha sledovať zmeny elektrónovej konfigurácie, atómového polomeru a chemických vlastností v rade lantanoidov alebo aktinoidov.
Hodnoty sa vzťahujú na prvok alebo neutrálny atóm tam, kde je to vhodné. Fyzikálne údaje môžu závisieť od alotropickej formy, tlaku a podmienok merania.
Objav tohto prvku sa spája s osobou alebo tímom uvedeným v historickom zázname: Lawrence Berkeley National Laboratory. Rozpoznanie nového prvku, získanie čistej vzorky a neskoršie určenie protónového čísla nemuseli prebehnúť v rovnakom okamihu.
Prvok nemá štandardnú atómovú hmotnosť, pretože neexistuje charakteristická prírodná zmes izotopov, z ktorej by sa dal určiť stabilný vážený priemer.
Prvok nemá stabilné izotopy. Všetky jeho izotopy sú rádioaktívne, preto sú pri meraní a využití dôležité ich polčasy rozpadu a rozpadové rady.
Prvok je rádioaktívny. Práca s ním vyžaduje radiačnú ochranu zodpovedajúcu konkrétnemu izotopu, aktivite, typu žiarenia a chemickej forme; používajú sa špecializované laboratórne alebo priemyselné postupy.