Luminofory
Terbium alebo jeho zlúčeniny sa používajú pre optické, svetelné či keramické vlastnosti materiálov. Môžu ovplyvňovať farbu, priehľadnosť, emisiu svetla, lom alebo odolnosť výsledného výrobku.
Terbium je chemický prvok s protónovým číslom 65 (Tb), umiestnený v perióde 6, skupine — a bloku f. Referenčné skupenstvo pri izbovej teplote: pevná látka. Elektrónová konfigurácia: [Xe] 4f9 6s2.
Ide o lantanoid, pri ktorom sa postupne zapĺňa podvrstva 4f. Elektróny 4f ovplyvňujú magnetické a spektroskopické vlastnosti, zatiaľ čo v chémii je veľmi časté oxidačné číslo +3.
Elektrónová konfigurácia atómu je [Xe] 4f9 6s2. Počet a energia valenčných elektrónov ovplyvňujú tvorbu väzieb, bežné oxidačné čísla a podobnosť so susednými prvkami.
Lantanoidy najčastejšie tvoria zlúčeniny v oxidačnom čísle +3. Typické sú oxidy, halogenidy a koordinačné zlúčeniny; rozdiely medzi susednými prvkami bývajú často jemné.
Pri izbovej teplote je referenčným skupenstvom pevná látka. Udávaná hustota je 8.23 g/cm³. Teplota topenia je 1 624 K (1 351 °C). Teplota varu je 3 396 K (3 123 °C). Namerané hodnoty môžu ovplyvňovať tlak, čistota vzorky a kryštálová štruktúra.
V praxi sa s týmto prvkom stretávame najmä v oblastiach: Luminofory, Magnety a Materiály palivových článkov.
Terbium alebo jeho zlúčeniny sa používajú pre optické, svetelné či keramické vlastnosti materiálov. Môžu ovplyvňovať farbu, priehľadnosť, emisiu svetla, lom alebo odolnosť výsledného výrobku.
Terbium sa uplatňuje v magnetických materiáloch alebo súčiastkach, kde je dôležitá magnetická odozva a stabilita materiálu.
Terbium sa v tejto oblasti používa vďaka kombinácii svojich fyzikálnych a chemických vlastností. Konkrétny význam závisí od formy prvku, čistoty a požiadaviek danej aplikácie.
V bloku f možno prvok priamo porovnať so susednými prvkami: Európium, Gadolínium, Terbium, Dysprózium, Holmium. Takéto porovnanie pomáha sledovať zmeny elektrónovej konfigurácie, atómového polomeru a chemických vlastností v rade lantanoidov alebo aktinoidov.
Hodnoty sa vzťahujú na prvok alebo neutrálny atóm tam, kde je to vhodné. Fyzikálne údaje môžu závisieť od alotropickej formy, tlaku a podmienok merania.
Objav tohto prvku sa spája s osobou alebo tímom uvedeným v historickom zázname: Carl Gustaf Mosander. Rozpoznanie nového prvku, získanie čistej vzorky a neskoršie určenie protónového čísla nemuseli prebehnúť v rovnakom okamihu.
Štandardná atómová hmotnosť je 158.925354(7). Táto hodnota vychádza z izotopového zloženia bežného prírodného materiálu a nie je hmotnosťou jedného konkrétneho atómu.
Prvok má aspoň jeden stabilný izotop. Izotopy majú rovnaký počet protónov, ale rozdielny počet neutrónov; zachovávajú chemickú identitu prvku, no líšia sa atómovou hmotnosťou.
Riziko závisí od chemickej formy, dávky a cesty expozície. Čistý prvok, jeho ióny a zlúčeniny môžu mať veľmi rozdielne biologické a environmentálne účinky, preto treba vychádzať z bezpečnostných údajov konkrétnej látky.