Mendeleev
Mendeleev · Zlúčeniny

Oxid kremičitý

SiO2

Oxid kremičitý (SiO2) je sieťový kovalentný oxid. Vlastnosti látky vyplývajú zo zloženia, väzieb, geometrie a z toho, ako sa častice správajú v čistom stave alebo v roztoku.

Základné údaje

Chemický vzorecSiO2
Molárna hmotnosť60.083 g/mol
Stav pri 20 °Cpevná látka
Typ látkysieťový kovalentný oxid
Prevládajúci typ väzbysieťová kovalentná väzba

Čo hovorí vzorec

Jedna vzorcová jednotka SiO2 obsahuje 1 × kremík (Si), 2 × kyslík (O). Z relatívnych atómových hmotností vychádza molárna hmotnosť približne 60.083 g/mol. Indexy vo vzorci udávajú počet atómov; samy osebe nehovoria o nábojoch, geometrii ani stupňoch oxidácie.

Hmotnostné zastúpenie prvkov

Pri hmotnostnom pohľade prispieva najviac kyslík (O, 53.3 %). Hmotnostný podiel závisí od počtu atómov aj od ich relatívnych atómových hmotností, preto sa nedá odhadnúť iba z veľkosti indexov.

Prvky vo vzorci#% m/m
kremík (Si)146.7 %
kyslík (O)253.3 %

Štruktúra a väzby

Bežný pevný SiO₂ netvoria samostatné lineárne molekuly. Kremík je v mnohých formách tetraedricky obklopený štyrmi kyslíkmi v rozsiahlej kovalentnej sieti; kremeň je kryštalická forma tejto siete.

Pri čítaní štruktúry treba odlišovať väzby vnútri častice od síl medzi časticami. Polarita väzby, tvar molekuly, delokalizácia elektrónov alebo sieťové usporiadanie ovplyvňujú rozpustnosť, teploty fázových premien a reaktivitu rôznymi mechanizmami.

Vizualizácie R3

Štruktúrny pohľad.
Štruktúrny pohľad.
Vzťah štruktúry a vlastností.
Vzťah štruktúry a vlastností.
Reakčný alebo rovnovážny kontext.
Reakčný alebo rovnovážny kontext.

Chemické správanie

Silná sieť Si–O vysvetľuje vysokú tepelnú odolnosť a nízku reaktivitu. SiO₂ však reaguje s kyselinou fluorovodíkovou a pri vhodných podmienkach so silnými zásadami za vzniku kremičitanov.

Číselné vlastnosti majú význam iba s uvedenými podmienkami. Teplota, tlak, čistota a zloženie zmesi môžu meniť skupenstvo, hustotu, rozpustnosť aj rýchlosť reakcie. Pri prchavých látkach je dôležitá aj koncentrácia pár, pri pevných látkach zasa kryštalická forma a veľkosť častíc.

Roztoky, rovnováhy a podmienky

V roztoku alebo plynnej zmesi nemusí dominovať tá istá forma ako v čistej látke. Hydratácia, asociácia, dimerizácia alebo reakcia s rozpúšťadlom môžu meniť skutočné zastúpenie chemických druhov.

Pri porovnávaní údajov treba uviesť prostredie a koncentráciu. Rovnaký sumárny vzorec nehovorí, či ide o izolované molekuly, rozsiahlu sieť, hydratovanú formu alebo rovnovážnu zmes viacerých druhov.

Použitie a význam

Je základom kremeňa, skla a mnohých keramík.

Použitie látky vychádza zo spojenia jej reaktivity, polarity, prchavosti, mechanických vlastností alebo schopnosti tvoriť ďalšie materiály. Užitočná vlastnosť v riadenom procese môže byť pri nekontrolovanej expozícii zdrojom rizika.

Bezpečnosť a správny kontext

Jemný respirabilný prach kryštalického SiO₂ predstavuje vážne inhalačné riziko; CO₂ je na rozdiel od neho molekulový oxid.

Bezpečnostný profil závisí od dávky, koncentrácie, skupenstva a cesty expozície. Pri plynoch a prchavých kvapalinách je kľúčové vetranie; pri prachu aj veľkosť častíc. Chemický názov sám preto nestačí na posúdenie rizika.

Dôležité porovnanie

Porovnanie príbuzných zlúčenín ukazuje, že malá zmena funkčnej skupiny, oxidačného stavu alebo priestorového usporiadania môže zásadne zmeniť polaritu, reaktivitu, toxicitu aj použitie.

Prvky vo vzorci