Elektronika
Kremík sa využíva v elektrických alebo elektronických materiáloch vďaka kombinácii vodivosti, polovodičových vlastností, optickej odozvy alebo vhodnej chemickej stability.
Kremík je chemický prvok s protónovým číslom 14 (Si), umiestnený v perióde 3, skupine 14 a bloku p. Referenčné skupenstvo pri izbovej teplote: pevná látka. Elektrónová konfigurácia: [Ne] 3s2 3p2.
Prvky 14. skupiny majú štyri valenčné elektróny. To umožňuje širokú škálu kovalentných väzieb; smerom nadol rastie kovový charakter.
Elektrónová konfigurácia atómu je [Ne] 3s2 3p2. Počet a energia valenčných elektrónov ovplyvňujú tvorbu väzieb, bežné oxidačné čísla a podobnosť so susednými prvkami.
Kremík sa v prírode oveľa častejšie vyskytuje v zlúčeninách než ako voľný prvok. Zásadné sú oxid kremičitý, kremičitany a hlinitokremičitany; čistý kremík je kľúčový polovodičový materiál.
Pri izbovej teplote je referenčným skupenstvom pevná látka. Udávaná hustota je 2.329 g/cm³. Teplota topenia je 1 688 K (1 415 °C). Teplota varu je 3 538 K (3 265 °C). Namerané hodnoty môžu ovplyvňovať tlak, čistota vzorky a kryštálová štruktúra.
V praxi sa s týmto prvkom stretávame najmä v oblastiach: Elektronika, Solárne články a Špeciálne sklá.
Kremík sa využíva v elektrických alebo elektronických materiáloch vďaka kombinácii vodivosti, polovodičových vlastností, optickej odozvy alebo vhodnej chemickej stability.
Kremík sa využíva v elektrických alebo elektronických materiáloch vďaka kombinácii vodivosti, polovodičových vlastností, optickej odozvy alebo vhodnej chemickej stability.
Kremík alebo jeho zlúčeniny sa používajú pre optické, svetelné či keramické vlastnosti materiálov. Môžu ovplyvňovať farbu, priehľadnosť, emisiu svetla, lom alebo odolnosť výsledného výrobku.
Prvok sa nachádza v perióde 3 a skupine 14. V jeho skutočnom okolí v periodickej tabuľke sú napríklad: Bór, Uhlík, Dusík, Hliník, Kremík, Fosfor. Porovnanie susedov pomáha chápať zmeny atómového polomeru, ionizačnej energie, valenčných elektrónov a väzbového správania.
Hodnoty sa vzťahujú na prvok alebo neutrálny atóm tam, kde je to vhodné. Fyzikálne údaje môžu závisieť od alotropickej formy, tlaku a podmienok merania.
Objav tohto prvku sa spája s osobou alebo tímom uvedeným v historickom zázname: Jöns Jacob Berzelius. Rozpoznanie nového prvku, získanie čistej vzorky a neskoršie určenie protónového čísla nemuseli prebehnúť v rovnakom okamihu.
Štandardná atómová hmotnosť sa uvádza ako interval [28.084, 28.086]. Izotopové zastúpenie prírodných vzoriek sa môže mierne meniť, preto jediná desatinná hodnota nevystihuje skutočnú premenlivosť.
Prvok má aspoň jeden stabilný izotop. Izotopy majú rovnaký počet protónov, ale rozdielny počet neutrónov; zachovávajú chemickú identitu prvku, no líšia sa atómovou hmotnosťou.
Riziko závisí od chemickej formy, dávky a cesty expozície. Čistý prvok, jeho ióny a zlúčeniny môžu mať veľmi rozdielne biologické a environmentálne účinky, preto treba vychádzať z bezpečnostných údajov konkrétnej látky.