Obaly
Hliník sa v tejto oblasti používa vďaka kombinácii svojich fyzikálnych a chemických vlastností. Konkrétny význam závisí od formy prvku, čistoty a požiadaviek danej aplikácie.
Hliník je chemický prvok s protónovým číslom 13 (Al), umiestnený v perióde 3, skupine 13 a bloku p. Referenčné skupenstvo pri izbovej teplote: pevná látka. Elektrónová konfigurácia: [Ne] 3s2 3p1.
Prvky 13. skupiny majú tri valenčné elektróny. Smerom nadol v skupine rastie kovový charakter a pri ťažších členoch nadobúda väčší význam oxidačné číslo +1.
Elektrónová konfigurácia atómu je [Ne] 3s2 3p1. Počet a energia valenčných elektrónov ovplyvňujú tvorbu väzieb, bežné oxidačné čísla a podobnosť so susednými prvkami.
Prvok tvorí iónové alebo kovalentné zlúčeniny podľa partnera a oxidačného čísla. Dôležité skupiny zahŕňajú oxidy, halogenidy a ďalšie zlúčeniny typické pre jeho polohu v periodickej tabuľke.
Pri izbovej teplote je referenčným skupenstvom pevná látka. Udávaná hustota je 2.7 g/cm³. Teplota topenia je 933.5 K (660.3 °C). Teplota varu je 2 743 K (2 470 °C). Namerané hodnoty môžu ovplyvňovať tlak, čistota vzorky a kryštálová štruktúra.
V praxi sa s týmto prvkom stretávame najmä v oblastiach: Obaly, Letectvo a kozmonautika a Elektrické vedenia.
Hliník sa v tejto oblasti používa vďaka kombinácii svojich fyzikálnych a chemických vlastností. Konkrétny význam závisí od formy prvku, čistoty a požiadaviek danej aplikácie.
Hliník sa v tejto oblasti používa vďaka kombinácii svojich fyzikálnych a chemických vlastností. Konkrétny význam závisí od formy prvku, čistoty a požiadaviek danej aplikácie.
Hliník sa využíva v elektrických alebo elektronických materiáloch vďaka kombinácii vodivosti, polovodičových vlastností, optickej odozvy alebo vhodnej chemickej stability.
Prvok sa nachádza v perióde 3 a skupine 13. V jeho skutočnom okolí v periodickej tabuľke sú napríklad: Bór, Uhlík, Hliník, Kremík, Zinok, Gálium. Porovnanie susedov pomáha chápať zmeny atómového polomeru, ionizačnej energie, valenčných elektrónov a väzbového správania.
Hodnoty sa vzťahujú na prvok alebo neutrálny atóm tam, kde je to vhodné. Fyzikálne údaje môžu závisieť od alotropickej formy, tlaku a podmienok merania.
História prvku zahŕňa rozpoznanie jeho chemickej odlišnosti, získanie vzorky a neskoršie presné zaradenie v periodickej tabuľke podľa protónového čísla.
Štandardná atómová hmotnosť je 26.9815384(3). Táto hodnota vychádza z izotopového zloženia bežného prírodného materiálu a nie je hmotnosťou jedného konkrétneho atómu.
Prvok má aspoň jeden stabilný izotop. Izotopy majú rovnaký počet protónov, ale rozdielny počet neutrónov; zachovávajú chemickú identitu prvku, no líšia sa atómovou hmotnosťou.
Riziko závisí od chemickej formy, dávky a cesty expozície. Čistý prvok, jeho ióny a zlúčeniny môžu mať veľmi rozdielne biologické a environmentálne účinky, preto treba vychádzať z bezpečnostných údajov konkrétnej látky.