Chemický prvok · referenčná karta

Bór

Bór je chemický prvok s protónovým číslom 5 (B), umiestnený v perióde 2, skupine 13 a bloku p. Referenčné skupenstvo pri izbovej teplote: pevná látka. Elektrónová konfigurácia: [He] 2s2 2p1.

Protónové číslo5

Štandardná atómová hmotnosť[10.806, 10.821]

Skupina13

Perióda2

Blokp

Elektrónová konfigurácia[He] 2s2 2p1

Elektrónová štruktúra

Čo riadi jeho chemické správanie

Prvky 13. skupiny majú tri valenčné elektróny. Smerom nadol v skupine rastie kovový charakter a pri ťažších členoch nadobúda väčší význam oxidačné číslo +1.

Elektrónová konfigurácia atómu je [He] 2s2 2p1. Počet a energia valenčných elektrónov ovplyvňujú tvorbu väzieb, bežné oxidačné čísla a podobnosť so susednými prvkami.

Chemické formy

Zlúčeniny, ióny a materiály

Prvok tvorí iónové alebo kovalentné zlúčeniny podľa partnera a oxidačného čísla. Dôležité skupiny zahŕňajú oxidy, halogenidy a ďalšie zlúčeniny typické pre jeho polohu v periodickej tabuľke.

Fyzikálne správanie

Skupenstvo a fázové premeny

Pri izbovej teplote je referenčným skupenstvom pevná látka. Udávaná hustota je 2.34g/cm³. Teplota topenia je 2 365 K (2 092 °C). Teplota varu je 4 200 K (3 927 °C). Namerané hodnoty môžu ovplyvňovať tlak, čistota vzorky a kryštálová štruktúra.

Výskyt a využitie

Kde sa s prvkom stretávame a na čo slúži

V praxi sa s týmto prvkom stretávame najmä v oblastiach: Borosilikátové sklo, Sklené vlákna a Výživa rastlín.

V praxi

Konkrétne príklady využitia

Borosilikátové sklo

Bór alebo jeho zlúčeniny sa používajú pre optické, svetelné či keramické vlastnosti materiálov. Môžu ovplyvňovať farbu, priehľadnosť, emisiu svetla, lom alebo odolnosť výsledného výrobku.

Sklené vlákna

Výživa rastlín

Bór alebo jeho zlúčeniny tu majú biologický či lekársky význam. Rozhodujúca je konkrétna chemická forma a koncentrácia; biologickú úlohu prvku nemožno zamieňať s vlastnosťami čistej látky.

Poloha v periodickej tabuľke

Čo ukazujú susedné prvky

Prvok sa nachádza v perióde 2 a skupine 13. V jeho skutočnom okolí v periodickej tabuľke sú napríklad: Bór, Uhlík, Hliník, Kremík. Porovnanie susedov pomáha chápať zmeny atómového polomeru, ionizačnej energie, valenčných elektrónov a väzbového správania.

Referenčné údaje

Fyzikálne a atómové vlastnosti

Klasifikáciapolokov

Skupenstvo pri izbovej teplotepevná látka

Elektrónové vrstvy2 · 3

Hustota2.34g/cm³

Teplota topenia2 365 K (2 092 °C)

Teplota varu4 200 K (3 927 °C)

Paulingova elektronegativita2.04

Prvá ionizačná energia800.6 kJ/mol

Elektrónová afinita26.99 kJ/mol

Hodnoty sa vzťahujú na prvok alebo neutrálny atóm tam, kde je to vhodné. Fyzikálne údaje môžu závisieť od alotropickej formy, tlaku a podmienok merania.

História

Objav a identifikácia

Objav tohto prvku sa spája s osobou alebo tímom uvedeným v historickom zázname: Joseph Louis Gay-Lussac. Rozpoznanie nového prvku, získanie čistej vzorky a neskoršie určenie protónového čísla nemuseli prebehnúť v rovnakom okamihu.

Izotopy a atómová hmotnosť

Ako izotopové zloženie mení čísla

Štandardná atómová hmotnosť sa uvádza ako interval [10.806, 10.821]. Izotopové zastúpenie prírodných vzoriek sa môže mierne meniť, preto jediná desatinná hodnota nevystihuje skutočnú premenlivosť.

Prvok má aspoň jeden stabilný izotop. Izotopy majú rovnaký počet protónov, ale rozdielny počet neutrónov; zachovávajú chemickú identitu prvku, no líšia sa atómovou hmotnosťou.

Bezpečnosť

Zaobchádzanie a expozícia

Riziko závisí od chemickej formy, dávky a cesty expozície. Čistý prvok, jeho ióny a zlúčeniny môžu mať veľmi rozdielne biologické a environmentálne účinky, preto treba vychádzať z bezpečnostných údajov konkrétnej látky.