Polovodiče
Gálium sa využíva v elektrických alebo elektronických materiáloch vďaka kombinácii vodivosti, polovodičových vlastností, optickej odozvy alebo vhodnej chemickej stability.
Gálium je chemický prvok s protónovým číslom 31 (Ga), umiestnený v perióde 4, skupine 13 a bloku p. Referenčné skupenstvo pri izbovej teplote: pevná látka. Elektrónová konfigurácia: [Ar] 3d10 4s2 4p1.
Prvky 13. skupiny majú tri valenčné elektróny. Smerom nadol v skupine rastie kovový charakter a pri ťažších členoch nadobúda väčší význam oxidačné číslo +1.
Elektrónová konfigurácia atómu je [Ar] 3d10 4s2 4p1. Počet a energia valenčných elektrónov ovplyvňujú tvorbu väzieb, bežné oxidačné čísla a podobnosť so susednými prvkami.
Prvok tvorí iónové alebo kovalentné zlúčeniny podľa partnera a oxidačného čísla. Dôležité skupiny zahŕňajú oxidy, halogenidy a ďalšie zlúčeniny typické pre jeho polohu v periodickej tabuľke.
Pri izbovej teplote je referenčným skupenstvom pevná látka. Udávaná hustota je 5.91 g/cm³. Teplota topenia je 302.9 K (29.76 °C). Teplota varu je 2 673 K (2 400 °C). Namerané hodnoty môžu ovplyvňovať tlak, čistota vzorky a kryštálová štruktúra.
V praxi sa s týmto prvkom stretávame najmä v oblastiach: Polovodiče, LED a Meracie prístroje.
Gálium sa využíva v elektrických alebo elektronických materiáloch vďaka kombinácii vodivosti, polovodičových vlastností, optickej odozvy alebo vhodnej chemickej stability.
Gálium alebo jeho zlúčeniny sa používajú pre optické, svetelné či keramické vlastnosti materiálov. Môžu ovplyvňovať farbu, priehľadnosť, emisiu svetla, lom alebo odolnosť výsledného výrobku.
Gálium sa v tejto oblasti používa vďaka kombinácii svojich fyzikálnych a chemických vlastností. Konkrétny význam závisí od formy prvku, čistoty a požiadaviek danej aplikácie.
Prvok sa nachádza v perióde 4 a skupine 13. V jeho skutočnom okolí v periodickej tabuľke sú napríklad: Hliník, Kremík, Zinok, Gálium, Germánium, Kadmium. Porovnanie susedov pomáha chápať zmeny atómového polomeru, ionizačnej energie, valenčných elektrónov a väzbového správania.
Hodnoty sa vzťahujú na prvok alebo neutrálny atóm tam, kde je to vhodné. Fyzikálne údaje môžu závisieť od alotropickej formy, tlaku a podmienok merania.
Objav tohto prvku sa spája s osobou alebo tímom uvedeným v historickom zázname: Lecoq de Boisbaudran. Rozpoznanie nového prvku, získanie čistej vzorky a neskoršie určenie protónového čísla nemuseli prebehnúť v rovnakom okamihu.
Štandardná atómová hmotnosť je 69.723(1). Táto hodnota vychádza z izotopového zloženia bežného prírodného materiálu a nie je hmotnosťou jedného konkrétneho atómu.
Prvok má aspoň jeden stabilný izotop. Izotopy majú rovnaký počet protónov, ale rozdielny počet neutrónov; zachovávajú chemickú identitu prvku, no líšia sa atómovou hmotnosťou.
Riziko závisí od chemickej formy, dávky a cesty expozície. Čistý prvok, jeho ióny a zlúčeniny môžu mať veľmi rozdielne biologické a environmentálne účinky, preto treba vychádzať z bezpečnostných údajov konkrétnej látky.