Šperky
Zlato sa v tejto oblasti používa vďaka kombinácii svojich fyzikálnych a chemických vlastností. Konkrétny význam závisí od formy prvku, čistoty a požiadaviek danej aplikácie.
Zlato je chemický prvok s protónovým číslom 79 (Au), umiestnený v perióde 6, skupine 11 a bloku d. Referenčné skupenstvo pri izbovej teplote: pevná látka. Elektrónová konfigurácia: [Xe] 4f14 5d10 6s1.
Ide o prvok d-bloku. Elektróny v podvrstve d sa môžu zapájať do väzieb, čo často umožňuje viacero oxidačných čísel, tvorbu komplexov a katalytické správanie.
Elektrónová konfigurácia atómu je [Xe] 4f14 5d10 6s1. Počet a energia valenčných elektrónov ovplyvňujú tvorbu väzieb, bežné oxidačné čísla a podobnosť so susednými prvkami.
Zlato je málo reaktívny kov, napriek tomu tvorí zlúčeniny najmä v oxidačných číslach +1 a +3 vrátane komplexov významných v chémii a materiálových technológiách.
Pri izbovej teplote je referenčným skupenstvom pevná látka. Udávaná hustota je 19.3 g/cm³. Teplota topenia je 1 337 K (1 064 °C). Teplota varu je 3 243 K (2 970 °C). Namerané hodnoty môžu ovplyvňovať tlak, čistota vzorky a kryštálová štruktúra.
V praxi sa s týmto prvkom stretávame najmä v oblastiach: Šperky, Elektronika a Kozmické technológie.
Zlato sa v tejto oblasti používa vďaka kombinácii svojich fyzikálnych a chemických vlastností. Konkrétny význam závisí od formy prvku, čistoty a požiadaviek danej aplikácie.
Zlato sa využíva v elektrických alebo elektronických materiáloch vďaka kombinácii vodivosti, polovodičových vlastností, optickej odozvy alebo vhodnej chemickej stability.
Zlato sa v tejto oblasti používa vďaka kombinácii svojich fyzikálnych a chemických vlastností. Konkrétny význam závisí od formy prvku, čistoty a požiadaviek danej aplikácie.
Prvok sa nachádza v perióde 6 a skupine 11. V jeho skutočnom okolí v periodickej tabuľke sú napríklad: Paládium, Striebro, Kadmium, Platina, Zlato, Ortuť. Porovnanie susedov pomáha chápať zmeny atómového polomeru, ionizačnej energie, valenčných elektrónov a väzbového správania.
Hodnoty sa vzťahujú na prvok alebo neutrálny atóm tam, kde je to vhodné. Fyzikálne údaje môžu závisieť od alotropickej formy, tlaku a podmienok merania.
Prvok alebo materiály, ktoré ho obsahujú, ľudia poznali a používali už v staroveku. Praktické využívanie, neskoršie chemické rozpoznanie a moderné zaradenie podľa protónového čísla sú preto odlišné etapy jeho histórie.
Štandardná atómová hmotnosť je 196.966570(4). Táto hodnota vychádza z izotopového zloženia bežného prírodného materiálu a nie je hmotnosťou jedného konkrétneho atómu.
Prvok má aspoň jeden stabilný izotop. Izotopy majú rovnaký počet protónov, ale rozdielny počet neutrónov; zachovávajú chemickú identitu prvku, no líšia sa atómovou hmotnosťou.
Riziko závisí od chemickej formy, dávky a cesty expozície. Čistý prvok, jeho ióny a zlúčeniny môžu mať veľmi rozdielne biologické a environmentálne účinky, preto treba vychádzať z bezpečnostných údajov konkrétnej látky.