Vedecký výskum
Francium sa v tejto oblasti používa vďaka kombinácii svojich fyzikálnych a chemických vlastností. Konkrétny význam závisí od formy prvku, čistoty a požiadaviek danej aplikácie.
Francium je chemický prvok s protónovým číslom 87 (Fr), umiestnený v perióde 7, skupine 1 a bloku s. Referenčné skupenstvo pri izbovej teplote: pevná látka. Elektrónová konfigurácia: [Rn] 7s1.
Prvky 1. skupiny majú jeden elektrón v najvzdialenejšej obsadenej vrstve. Pri alkalických kovoch sa ľahko odštiepuje, takže typické sú katióny +1 a vysoká reaktivita.
Elektrónová konfigurácia atómu je [Rn] 7s1. Počet a energia valenčných elektrónov ovplyvňujú tvorbu väzieb, bežné oxidačné čísla a podobnosť so susednými prvkami.
Typické sú iónové zlúčeniny s katiónom +1, napríklad halogenidy, oxidy, hydroxidy a soli kyslíkatých kyselín. Voľný kov býva oveľa reaktívnejší než jeho stabilné soli.
Pri izbovej teplote je referenčným skupenstvom pevná látka. Teplota topenia je 300 K (26.9 °C). Teplota varu je 923K (676.9 °C). Namerané hodnoty môžu ovplyvňovať tlak, čistota vzorky a kryštálová štruktúra.
V praxi sa s týmto prvkom stretávame najmä v oblastiach: Vedecký výskum.
Francium sa v tejto oblasti používa vďaka kombinácii svojich fyzikálnych a chemických vlastností. Konkrétny význam závisí od formy prvku, čistoty a požiadaviek danej aplikácie.
Prvok sa nachádza v perióde 7 a skupine 1. V jeho skutočnom okolí v periodickej tabuľke sú napríklad: Cézium, Bárium, Francium, Rádium. Porovnanie susedov pomáha chápať zmeny atómového polomeru, ionizačnej energie, valenčných elektrónov a väzbového správania.
Hodnoty sa vzťahujú na prvok alebo neutrálny atóm tam, kde je to vhodné. Fyzikálne údaje môžu závisieť od alotropickej formy, tlaku a podmienok merania.
Objav tohto prvku sa spája s osobou alebo tímom uvedeným v historickom zázname: Marguerite Perey. Rozpoznanie nového prvku, získanie čistej vzorky a neskoršie určenie protónového čísla nemuseli prebehnúť v rovnakom okamihu.
Prvok nemá štandardnú atómovú hmotnosť, pretože neexistuje charakteristická prírodná zmes izotopov, z ktorej by sa dal určiť stabilný vážený priemer.
Prvok nemá stabilné izotopy. Všetky jeho izotopy sú rádioaktívne, preto sú pri meraní a využití dôležité ich polčasy rozpadu a rozpadové rady.
Prvok je rádioaktívny. Práca s ním vyžaduje radiačnú ochranu zodpovedajúcu konkrétnemu izotopu, aktivite, typu žiarenia a chemickej forme; používajú sa špecializované laboratórne alebo priemyselné postupy.