Vedecký výskum
Rubídium sa v tejto oblasti používa vďaka kombinácii svojich fyzikálnych a chemických vlastností. Konkrétny význam závisí od formy prvku, čistoty a požiadaviek danej aplikácie.
Rubídium je chemický prvok s protónovým číslom 37 (Rb), umiestnený v perióde 5, skupine 1 a bloku s. Referenčné skupenstvo pri izbovej teplote: pevná látka. Elektrónová konfigurácia: [Kr] 5s1.
Prvky 1. skupiny majú jeden elektrón v najvzdialenejšej obsadenej vrstve. Pri alkalických kovoch sa ľahko odštiepuje, takže typické sú katióny +1 a vysoká reaktivita.
Elektrónová konfigurácia atómu je [Kr] 5s1. Počet a energia valenčných elektrónov ovplyvňujú tvorbu väzieb, bežné oxidačné čísla a podobnosť so susednými prvkami.
Typické sú iónové zlúčeniny s katiónom +1, napríklad halogenidy, oxidy, hydroxidy a soli kyslíkatých kyselín. Voľný kov býva oveľa reaktívnejší než jeho stabilné soli.
Pri izbovej teplote je referenčným skupenstvom pevná látka. Udávaná hustota je 1.532 g/cm³. Teplota topenia je 312.5 K (39.3 °C). Teplota varu je 961 K (687.9 °C). Namerané hodnoty môžu ovplyvňovať tlak, čistota vzorky a kryštálová štruktúra.
V praxi sa s týmto prvkom stretávame najmä v oblastiach: Vedecký výskum, Atómové hodiny a Fotočlánky.
Rubídium sa v tejto oblasti používa vďaka kombinácii svojich fyzikálnych a chemických vlastností. Konkrétny význam závisí od formy prvku, čistoty a požiadaviek danej aplikácie.
Rubídium sa v tejto oblasti používa vďaka kombinácii svojich fyzikálnych a chemických vlastností. Konkrétny význam závisí od formy prvku, čistoty a požiadaviek danej aplikácie.
Rubídium sa využíva v elektrických alebo elektronických materiáloch vďaka kombinácii vodivosti, polovodičových vlastností, optickej odozvy alebo vhodnej chemickej stability.
Prvok sa nachádza v perióde 5 a skupine 1. V jeho skutočnom okolí v periodickej tabuľke sú napríklad: Draslík, Vápnik, Rubídium, Stroncium, Cézium, Bárium. Porovnanie susedov pomáha chápať zmeny atómového polomeru, ionizačnej energie, valenčných elektrónov a väzbového správania.
Hodnoty sa vzťahujú na prvok alebo neutrálny atóm tam, kde je to vhodné. Fyzikálne údaje môžu závisieť od alotropickej formy, tlaku a podmienok merania.
Objav tohto prvku sa spája s osobou alebo tímom uvedeným v historickom zázname: Robert Bunsen. Rozpoznanie nového prvku, získanie čistej vzorky a neskoršie určenie protónového čísla nemuseli prebehnúť v rovnakom okamihu.
Štandardná atómová hmotnosť je 85.4678(3). Táto hodnota vychádza z izotopového zloženia bežného prírodného materiálu a nie je hmotnosťou jedného konkrétneho atómu.
Prvok má aspoň jeden stabilný izotop. Izotopy majú rovnaký počet protónov, ale rozdielny počet neutrónov; zachovávajú chemickú identitu prvku, no líšia sa atómovou hmotnosťou.
Kov prudko reaguje s vodou alebo vlhkosťou, preto sa skladuje a spracúva spôsobom, ktorý obmedzuje kontakt s vodou a vzduchom.