Chemický prvok · referenčná karta

38Sr

Stroncium

Stroncium je chemický prvok s protónovým číslom 38 (Sr), umiestnený v perióde 5, skupine 2 a bloku s. Referenčné skupenstvo pri izbovej teplote: pevná látka. Elektrónová konfigurácia: [Kr] 5s2.

Protónové číslo38

Štandardná atómová hmotnosť87.62(1)

Skupina2

Perióda5

Bloks

Elektrónová konfigurácia[Kr] 5s2

Elektrónová štruktúra

Čo riadi jeho chemické správanie

Prvky 2. skupiny majú dva valenčné elektróny. Ich strata zvyčajne vedie ku katiónom +2, ktoré sú charakteristické pre kovy alkalických zemín.

Elektrónová konfigurácia atómu je [Kr] 5s2. Počet a energia valenčných elektrónov ovplyvňujú tvorbu väzieb, bežné oxidačné čísla a podobnosť so susednými prvkami.

Chemické formy

Zlúčeniny, ióny a materiály

Najčastejšie je oxidačné číslo +2. Významné sú oxidy, hydroxidy, halogenidy, uhličitany a sírany; ich rozpustnosť a stabilita sa v skupine výrazne menia.

Fyzikálne správanie

Skupenstvo a fázové premeny

Pri izbovej teplote je referenčným skupenstvom pevná látka. Udávaná hustota je 2.64 g/cm³. Teplota topenia je 1 041 K (767.9 °C). Teplota varu je 1 650 K (1 377 °C). Namerané hodnoty môžu ovplyvňovať tlak, čistota vzorky a kryštálová štruktúra.

Výskyt a využitie

Kde sa s prvkom stretávame a na čo slúži

V praxi sa s týmto prvkom stretávame najmä v oblastiach: Pyrotechnika, Magnety a Lekárske aplikácie.

V praxi

Konkrétne príklady využitia

Pyrotechnika

Stroncium sa v tejto oblasti používa vďaka kombinácii svojich fyzikálnych a chemických vlastností. Konkrétny význam závisí od formy prvku, čistoty a požiadaviek danej aplikácie.

Magnety

Stroncium sa uplatňuje v magnetických materiáloch alebo súčiastkach, kde je dôležitá magnetická odozva a stabilita materiálu.

Lekárske aplikácie

Stroncium alebo jeho zlúčeniny tu majú biologický či lekársky význam. Rozhodujúca je konkrétna chemická forma a koncentrácia; biologickú úlohu prvku nemožno zamieňať s vlastnosťami čistej látky.

Poloha v periodickej tabuľke

Čo ukazujú susedné prvky

Prvok sa nachádza v perióde 5 a skupine 2. V jeho skutočnom okolí v periodickej tabuľke sú napríklad: Draslík, Vápnik, Skandium, Rubídium, Stroncium, Ytrium. Porovnanie susedov pomáha chápať zmeny atómového polomeru, ionizačnej energie, valenčných elektrónov a väzbového správania.

Referenčné údaje

Fyzikálne a atómové vlastnosti

Klasifikáciakov alkalických zemín

Skupenstvo pri izbovej teplotepevná látka

Elektrónové vrstvy2 · 8 · 18 · 8 · 2

Hustota2.64 g/cm³

Teplota topenia1 041 K (767.9 °C)

Teplota varu1 650 K (1 377 °C)

Paulingova elektronegativita0.95

Prvá ionizačná energia549.5 kJ/mol

Elektrónová afinita5.023 kJ/mol

Hodnoty sa vzťahujú na prvok alebo neutrálny atóm tam, kde je to vhodné. Fyzikálne údaje môžu závisieť od alotropickej formy, tlaku a podmienok merania.

História

Objav a identifikácia

Objav tohto prvku sa spája s osobou alebo tímom uvedeným v historickom zázname: William Cruickshank (chemist). Rozpoznanie nového prvku, získanie čistej vzorky a neskoršie určenie protónového čísla nemuseli prebehnúť v rovnakom okamihu.

Izotopy a atómová hmotnosť

Ako izotopové zloženie mení čísla

Štandardná atómová hmotnosť je 87.62(1). Táto hodnota vychádza z izotopového zloženia bežného prírodného materiálu a nie je hmotnosťou jedného konkrétneho atómu.

Prvok má aspoň jeden stabilný izotop. Izotopy majú rovnaký počet protónov, ale rozdielny počet neutrónov; zachovávajú chemickú identitu prvku, no líšia sa atómovou hmotnosťou.

Bezpečnosť

Zaobchádzanie a expozícia

Riziko závisí od chemickej formy, dávky a cesty expozície. Čistý prvok, jeho ióny a zlúčeniny môžu mať veľmi rozdielne biologické a environmentálne účinky, preto treba vychádzať z bezpečnostných údajov konkrétnej látky.