Batérie a akumulátory
Olovo sa v tejto oblasti používa vďaka kombinácii svojich fyzikálnych a chemických vlastností. Konkrétny význam závisí od formy prvku, čistoty a požiadaviek danej aplikácie.
Olovo je chemický prvok s protónovým číslom 82 (Pb), umiestnený v perióde 6, skupine 14 a bloku p. Referenčné skupenstvo pri izbovej teplote: pevná látka. Elektrónová konfigurácia: [Xe] 4f14 5d10 6s2 6p2.
Prvky 14. skupiny majú štyri valenčné elektróny. To umožňuje širokú škálu kovalentných väzieb; smerom nadol rastie kovový charakter.
Elektrónová konfigurácia atómu je [Xe] 4f14 5d10 6s2 6p2. Počet a energia valenčných elektrónov ovplyvňujú tvorbu väzieb, bežné oxidačné čísla a podobnosť so susednými prvkami.
Prvok tvorí iónové alebo kovalentné zlúčeniny podľa partnera a oxidačného čísla. Dôležité skupiny zahŕňajú oxidy, halogenidy a ďalšie zlúčeniny typické pre jeho polohu v periodickej tabuľke.
Pri izbovej teplote je referenčným skupenstvom pevná látka. Udávaná hustota je 11.34 g/cm³. Teplota topenia je 600.6 K (327.5 °C). Teplota varu je 2 022 K (1 749 °C). Namerané hodnoty môžu ovplyvňovať tlak, čistota vzorky a kryštálová štruktúra.
V praxi sa s týmto prvkom stretávame najmä v oblastiach: Batérie a akumulátory, Tienenie žiarenia a Stavebníctvo.
Olovo sa v tejto oblasti používa vďaka kombinácii svojich fyzikálnych a chemických vlastností. Konkrétny význam závisí od formy prvku, čistoty a požiadaviek danej aplikácie.
Olovo má v tejto oblasti význam pre jadrové vlastnosti niektorých svojich izotopov. Využitie závisí od konkrétneho izotopu a vyžaduje špecializovanú kontrolu materiálu aj žiarenia.
Olovo sa v tejto oblasti používa vďaka kombinácii svojich fyzikálnych a chemických vlastností. Konkrétny význam závisí od formy prvku, čistoty a požiadaviek danej aplikácie.
Prvok sa nachádza v perióde 6 a skupine 14. V jeho skutočnom okolí v periodickej tabuľke sú napríklad: Indium, Cín, Antimón, Tálium, Olovo, Bizmut. Porovnanie susedov pomáha chápať zmeny atómového polomeru, ionizačnej energie, valenčných elektrónov a väzbového správania.
Hodnoty sa vzťahujú na prvok alebo neutrálny atóm tam, kde je to vhodné. Fyzikálne údaje môžu závisieť od alotropickej formy, tlaku a podmienok merania.
Prvok alebo materiály, ktoré ho obsahujú, ľudia poznali a používali už v staroveku. Praktické využívanie, neskoršie chemické rozpoznanie a moderné zaradenie podľa protónového čísla sú preto odlišné etapy jeho histórie.
Štandardná atómová hmotnosť sa uvádza ako interval [206.14, 207.94]. Izotopové zastúpenie prírodných vzoriek sa môže mierne meniť, preto jediná desatinná hodnota nevystihuje skutočnú premenlivosť.
Prvok má aspoň jeden stabilný izotop. Izotopy majú rovnaký počet protónov, ale rozdielny počet neutrónov; zachovávajú chemickú identitu prvku, no líšia sa atómovou hmotnosťou.
Niektoré chemické formy tohto prvku môžu byť toxické alebo inak nebezpečné. Posúdenie rizika preto musí vychádzať z konkrétnej zlúčeniny, dávky a cesty expozície.