Zliatiny
Horčík sa v tejto oblasti uplatňuje ako zložka kovových materiálov alebo pri ich výrobe. Prídavok prvku môže meniť pevnosť, odolnosť proti korózii, tvrdosť, tepelnú stabilitu alebo ďalšie vlastnosti zliatiny.
Horčík je chemický prvok s protónovým číslom 12 (Mg), umiestnený v perióde 3, skupine 2 a bloku s. Referenčné skupenstvo pri izbovej teplote: pevná látka. Elektrónová konfigurácia: [Ne] 3s2.
Prvky 2. skupiny majú dva valenčné elektróny. Ich strata zvyčajne vedie ku katiónom +2, ktoré sú charakteristické pre kovy alkalických zemín.
Elektrónová konfigurácia atómu je [Ne] 3s2. Počet a energia valenčných elektrónov ovplyvňujú tvorbu väzieb, bežné oxidačné čísla a podobnosť so susednými prvkami.
Najčastejšie je oxidačné číslo +2. Významné sú oxidy, hydroxidy, halogenidy, uhličitany a sírany; ich rozpustnosť a stabilita sa v skupine výrazne menia.
Pri izbovej teplote je referenčným skupenstvom pevná látka. Udávaná hustota je 1.738 g/cm³. Teplota topenia je 923 K (649.9 °C). Teplota varu je 1 363 K (1 090 °C). Namerané hodnoty môžu ovplyvňovať tlak, čistota vzorky a kryštálová štruktúra.
V praxi sa s týmto prvkom stretávame najmä v oblastiach: Zliatiny, Pyrotechnika a Biológia.
Horčík sa v tejto oblasti uplatňuje ako zložka kovových materiálov alebo pri ich výrobe. Prídavok prvku môže meniť pevnosť, odolnosť proti korózii, tvrdosť, tepelnú stabilitu alebo ďalšie vlastnosti zliatiny.
Horčík sa v tejto oblasti používa vďaka kombinácii svojich fyzikálnych a chemických vlastností. Konkrétny význam závisí od formy prvku, čistoty a požiadaviek danej aplikácie.
Horčík alebo jeho zlúčeniny tu majú biologický či lekársky význam. Rozhodujúca je konkrétna chemická forma a koncentrácia; biologickú úlohu prvku nemožno zamieňať s vlastnosťami čistej látky.
Prvok sa nachádza v perióde 3 a skupine 2. V jeho skutočnom okolí v periodickej tabuľke sú napríklad: Lítium, Berýlium, Sodík, Horčík, Draslík, Vápnik. Porovnanie susedov pomáha chápať zmeny atómového polomeru, ionizačnej energie, valenčných elektrónov a väzbového správania.
Hodnoty sa vzťahujú na prvok alebo neutrálny atóm tam, kde je to vhodné. Fyzikálne údaje môžu závisieť od alotropickej formy, tlaku a podmienok merania.
Objav tohto prvku sa spája s osobou alebo tímom uvedeným v historickom zázname: Joseph Black. Rozpoznanie nového prvku, získanie čistej vzorky a neskoršie určenie protónového čísla nemuseli prebehnúť v rovnakom okamihu.
Štandardná atómová hmotnosť sa uvádza ako interval [24.304, 24.307]. Izotopové zastúpenie prírodných vzoriek sa môže mierne meniť, preto jediná desatinná hodnota nevystihuje skutočnú premenlivosť.
Prvok má aspoň jeden stabilný izotop. Izotopy majú rovnaký počet protónov, ale rozdielny počet neutrónov; zachovávajú chemickú identitu prvku, no líšia sa atómovou hmotnosťou.
Riziko závisí od chemickej formy, dávky a cesty expozície. Čistý prvok, jeho ióny a zlúčeniny môžu mať veľmi rozdielne biologické a environmentálne účinky, preto treba vychádzať z bezpečnostných údajov konkrétnej látky.