Zváranie
Argón sa v tejto oblasti používa vďaka kombinácii svojich fyzikálnych a chemických vlastností. Konkrétny význam závisí od formy prvku, čistoty a požiadaviek danej aplikácie.
Argón je chemický prvok s protónovým číslom 18 (Ar), umiestnený v perióde 3, skupine 18 a bloku p. Referenčné skupenstvo pri izbovej teplote: plyn. Elektrónová konfigurácia: [Ne] 3s2 3p6.
Vzácne plyny majú uzavretú valenčnú vrstvu, preto sú za bežných podmienok málo reaktívne. Pri ťažších členoch sú napriek tomu známe niektoré stabilné zlúčeniny.
Elektrónová konfigurácia atómu je [Ne] 3s2 3p6. Počet a energia valenčných elektrónov ovplyvňujú tvorbu väzieb, bežné oxidačné čísla a podobnosť so susednými prvkami.
Vo voľnom stave ide o jednoatómový plyn. Zlúčenín je málo; pri ťažších vzácnych plynoch sú známe najmä zlúčeniny s fluórom a kyslíkom.
Pri izbovej teplote je referenčným skupenstvom plyn. Udávaná hustota je 1.784 g/L. Teplota topenia je 83.81 K (-189.3 °C). Teplota varu je 87.3 K (-185.8 °C). Namerané hodnoty môžu ovplyvňovať tlak, čistota vzorky a kryštálová štruktúra.
V praxi sa s týmto prvkom stretávame najmä v oblastiach: Zváranie, Osvetlenie a Inertné atmosféry.
Argón sa v tejto oblasti používa vďaka kombinácii svojich fyzikálnych a chemických vlastností. Konkrétny význam závisí od formy prvku, čistoty a požiadaviek danej aplikácie.
Argón alebo jeho zlúčeniny sa používajú pre optické, svetelné či keramické vlastnosti materiálov. Môžu ovplyvňovať farbu, priehľadnosť, emisiu svetla, lom alebo odolnosť výsledného výrobku.
Argón sa v tejto oblasti používa vďaka kombinácii svojich fyzikálnych a chemických vlastností. Konkrétny význam závisí od formy prvku, čistoty a požiadaviek danej aplikácie.
Prvok sa nachádza v perióde 3 a skupine 18. V jeho skutočnom okolí v periodickej tabuľke sú napríklad: Fluór, Neón, Chlór, Argón, Bróm, Kryptón. Porovnanie susedov pomáha chápať zmeny atómového polomeru, ionizačnej energie, valenčných elektrónov a väzbového správania.
Hodnoty sa vzťahujú na prvok alebo neutrálny atóm tam, kde je to vhodné. Fyzikálne údaje môžu závisieť od alotropickej formy, tlaku a podmienok merania.
Objav tohto prvku sa spája s osobou alebo tímom uvedeným v historickom zázname: Lord Rayleigh. Rozpoznanie nového prvku, získanie čistej vzorky a neskoršie určenie protónového čísla nemuseli prebehnúť v rovnakom okamihu.
Štandardná atómová hmotnosť sa uvádza ako interval [39.792, 39.963]. Izotopové zastúpenie prírodných vzoriek sa môže mierne meniť, preto jediná desatinná hodnota nevystihuje skutočnú premenlivosť.
Prvok má aspoň jeden stabilný izotop. Izotopy majú rovnaký počet protónov, ale rozdielny počet neutrónov; zachovávajú chemickú identitu prvku, no líšia sa atómovou hmotnosťou.
Plyn nemusí byť chemicky toxický, ale v uzavretom priestore môže vytlačiť kyslík. Pri práci s väčším množstvom je potrebné vetranie a kontrola koncentrácie kyslíka.