Spomaľovače horenia
Bróm sa v tejto oblasti používa vďaka kombinácii svojich fyzikálnych a chemických vlastností. Konkrétny význam závisí od formy prvku, čistoty a požiadaviek danej aplikácie.
Bróm je chemický prvok s protónovým číslom 35 (Br), umiestnený v perióde 4, skupine 17 a bloku p. Referenčné skupenstvo pri izbovej teplote: kvapalina. Elektrónová konfigurácia: [Ar] 3d10 4s2 4p5.
Halogény majú sedem valenčných elektrónov. Často prijímajú jeden elektrón a vytvárajú halogenidové anióny −1, no ťažšie halogény môžu mať aj kladné oxidačné čísla.
Elektrónová konfigurácia atómu je [Ar] 3d10 4s2 4p5. Počet a energia valenčných elektrónov ovplyvňujú tvorbu väzieb, bežné oxidačné čísla a podobnosť so susednými prvkami.
Voľný prvok je reaktívny a v zlúčeninách je veľmi častý halogenidový anión −1. Pri ťažších halogénoch sa objavujú aj kladné oxidačné čísla a kyslíkaté zlúčeniny.
Pri izbovej teplote je referenčným skupenstvom kvapalina. Udávaná hustota je 3.1028 g/cm³. Teplota topenia je 265.9 K (-7.2 °C). Teplota varu je 332 K (58.85 °C). Namerané hodnoty môžu ovplyvňovať tlak, čistota vzorky a kryštálová štruktúra.
V praxi sa s týmto prvkom stretávame najmä v oblastiach: Spomaľovače horenia, Fotografia a Chemická syntéza.
Bróm sa v tejto oblasti používa vďaka kombinácii svojich fyzikálnych a chemických vlastností. Konkrétny význam závisí od formy prvku, čistoty a požiadaviek danej aplikácie.
Bróm sa v tejto oblasti používa vďaka kombinácii svojich fyzikálnych a chemických vlastností. Konkrétny význam závisí od formy prvku, čistoty a požiadaviek danej aplikácie.
Bróm alebo jeho zlúčeniny vstupujú do chemických procesov ako reagenty, katalyticky aktívne zložky alebo suroviny. Význam vychádza z ich reaktivity a stability za daných podmienok.
Prvok sa nachádza v perióde 4 a skupine 17. V jeho skutočnom okolí v periodickej tabuľke sú napríklad: Síra, Chlór, Argón, Selén, Bróm, Kryptón. Porovnanie susedov pomáha chápať zmeny atómového polomeru, ionizačnej energie, valenčných elektrónov a väzbového správania.
Hodnoty sa vzťahujú na prvok alebo neutrálny atóm tam, kde je to vhodné. Fyzikálne údaje môžu závisieť od alotropickej formy, tlaku a podmienok merania.
Objav tohto prvku sa spája s osobou alebo tímom uvedeným v historickom zázname: Antoine Jérôme Balard. Rozpoznanie nového prvku, získanie čistej vzorky a neskoršie určenie protónového čísla nemuseli prebehnúť v rovnakom okamihu.
Štandardná atómová hmotnosť sa uvádza ako interval [79.901, 79.907]. Izotopové zastúpenie prírodných vzoriek sa môže mierne meniť, preto jediná desatinná hodnota nevystihuje skutočnú premenlivosť.
Prvok má aspoň jeden stabilný izotop. Izotopy majú rovnaký počet protónov, ale rozdielny počet neutrónov; zachovávajú chemickú identitu prvku, no líšia sa atómovou hmotnosťou.
Niektoré chemické formy tohto prvku môžu byť toxické alebo inak nebezpečné. Posúdenie rizika preto musí vychádzať z konkrétnej zlúčeniny, dávky a cesty expozície.