Chemický prvok · referenčná karta

53I

Jód

Jód je chemický prvok s protónovým číslom 53 (I), umiestnený v perióde 5, skupine 17 a bloku p. Referenčné skupenstvo pri izbovej teplote: pevná látka. Elektrónová konfigurácia: [Kr] 4d10 5s2 5p5.

Protónové číslo53

Štandardná atómová hmotnosť126.90447(3)

Skupina17

Perióda5

Blokp

Elektrónová konfigurácia[Kr] 4d10 5s2 5p5

Elektrónová štruktúra

Čo riadi jeho chemické správanie

Halogény majú sedem valenčných elektrónov. Často prijímajú jeden elektrón a vytvárajú halogenidové anióny −1, no ťažšie halogény môžu mať aj kladné oxidačné čísla.

Elektrónová konfigurácia atómu je [Kr] 4d10 5s2 5p5. Počet a energia valenčných elektrónov ovplyvňujú tvorbu väzieb, bežné oxidačné čísla a podobnosť so susednými prvkami.

Chemické formy

Zlúčeniny, ióny a materiály

Voľný jód sa vyskytuje ako I₂. V zlúčeninách sú bežné jodidy a kyslíkaté zlúčeniny jódu; prvok môže nadobúdať viacero kladných oxidačných čísel.

Fyzikálne správanie

Skupenstvo a fázové premeny

Pri izbovej teplote je referenčným skupenstvom pevná látka. Udávaná hustota je 4.933 g/cm³. Teplota topenia je 386.8 K (113.7 °C). Teplota varu je 457.4 K (184.2 °C). Namerané hodnoty môžu ovplyvňovať tlak, čistota vzorky a kryštálová štruktúra.

Výskyt a využitie

Kde sa s prvkom stretávame a na čo slúži

V praxi sa s týmto prvkom stretávame najmä v oblastiach: Funkcia štítnej žľazy, Výživa, Antiseptiká a Fotografia.

V praxi

Konkrétne príklady využitia

Funkcia štítnej žľazy

Jód alebo jeho zlúčeniny tu majú biologický či lekársky význam. Rozhodujúca je konkrétna chemická forma a koncentrácia; biologickú úlohu prvku nemožno zamieňať s vlastnosťami čistej látky.

Výživa

Antiseptiká

Jód sa v tejto oblasti používa vďaka kombinácii svojich fyzikálnych a chemických vlastností. Konkrétny význam závisí od formy prvku, čistoty a požiadaviek danej aplikácie.

Fotografia

Jód sa v tejto oblasti používa vďaka kombinácii svojich fyzikálnych a chemických vlastností. Konkrétny význam závisí od formy prvku, čistoty a požiadaviek danej aplikácie.

Poloha v periodickej tabuľke

Čo ukazujú susedné prvky

Prvok sa nachádza v perióde 5 a skupine 17. V jeho skutočnom okolí v periodickej tabuľke sú napríklad: Selén, Bróm, Kryptón, Telúr, Jód, Xenón. Porovnanie susedov pomáha chápať zmeny atómového polomeru, ionizačnej energie, valenčných elektrónov a väzbového správania.

Referenčné údaje

Fyzikálne a atómové vlastnosti

Klasifikáciadvojatómový nekov

Skupenstvo pri izbovej teplotepevná látka

Elektrónové vrstvy2 · 8 · 18 · 18 · 7

Hustota4.933 g/cm³

Teplota topenia386.8 K (113.7 °C)

Teplota varu457.4 K (184.2 °C)

Paulingova elektronegativita2.66

Prvá ionizačná energia1 008 kJ/mol

Elektrónová afinita295.2 kJ/mol

Hodnoty sa vzťahujú na prvok alebo neutrálny atóm tam, kde je to vhodné. Fyzikálne údaje môžu závisieť od alotropickej formy, tlaku a podmienok merania.

História

Objav a identifikácia

Objav tohto prvku sa spája s osobou alebo tímom uvedeným v historickom zázname: Bernard Courtois. Rozpoznanie nového prvku, získanie čistej vzorky a neskoršie určenie protónového čísla nemuseli prebehnúť v rovnakom okamihu.

Izotopy a atómová hmotnosť

Ako izotopové zloženie mení čísla

Štandardná atómová hmotnosť je 126.90447(3). Táto hodnota vychádza z izotopového zloženia bežného prírodného materiálu a nie je hmotnosťou jedného konkrétneho atómu.

Prvok má aspoň jeden stabilný izotop. Izotopy majú rovnaký počet protónov, ale rozdielny počet neutrónov; zachovávajú chemickú identitu prvku, no líšia sa atómovou hmotnosťou.

Bezpečnosť

Zaobchádzanie a expozícia

Niektoré chemické formy tohto prvku môžu byť toxické alebo inak nebezpečné. Posúdenie rizika preto musí vychádzať z konkrétnej zlúčeniny, dávky a cesty expozície.