Chemický prvok · referenčná karta

85At

Astát

Astát je chemický prvok s protónovým číslom 85 (At), umiestnený v perióde 6, skupine 17 a bloku p. Referenčné skupenstvo pri izbovej teplote: pevná látka. Elektrónová konfigurácia: [Xe] 4f14 5d10 6s2 6p5.

Protónové číslo85

Štandardná atómová hmotnosťbez štandardnej atómovej hmotnosti

Skupina17

Perióda6

Blokp

Elektrónová konfigurácia[Xe] 4f14 5d10 6s2 6p5

Elektrónová štruktúra

Čo riadi jeho chemické správanie

Halogény majú sedem valenčných elektrónov. Často prijímajú jeden elektrón a vytvárajú halogenidové anióny −1, no ťažšie halogény môžu mať aj kladné oxidačné čísla.

Elektrónová konfigurácia atómu je [Xe] 4f14 5d10 6s2 6p5. Počet a energia valenčných elektrónov ovplyvňujú tvorbu väzieb, bežné oxidačné čísla a podobnosť so susednými prvkami.

Chemické formy

Zlúčeniny, ióny a materiály

Voľný prvok je reaktívny a v zlúčeninách je veľmi častý halogenidový anión −1. Pri ťažších halogénoch sa objavujú aj kladné oxidačné čísla a kyslíkaté zlúčeniny.

Fyzikálne správanie

Skupenstvo a fázové premeny

Pri izbovej teplote je referenčným skupenstvom pevná látka. Teplota topenia je 575 K (301.9 °C). Teplota varu je 610 K (336.9 °C). Namerané hodnoty môžu ovplyvňovať tlak, čistota vzorky a kryštálová štruktúra.

Výskyt a využitie

Kde sa s prvkom stretávame a na čo slúži

V praxi sa s týmto prvkom stretávame najmä v oblastiach: Vedecký výskum, Nukleárna medicína a Chemická syntéza.

V praxi

Konkrétne príklady využitia

Vedecký výskum

Astát sa v tejto oblasti používa vďaka kombinácii svojich fyzikálnych a chemických vlastností. Konkrétny význam závisí od formy prvku, čistoty a požiadaviek danej aplikácie.

Nukleárna medicína

Astát má v tejto oblasti význam pre jadrové vlastnosti niektorých svojich izotopov. Využitie závisí od konkrétneho izotopu a vyžaduje špecializovanú kontrolu materiálu aj žiarenia.

Chemická syntéza

Astát alebo jeho zlúčeniny vstupujú do chemických procesov ako reagenty, katalyticky aktívne zložky alebo suroviny. Význam vychádza z ich reaktivity a stability za daných podmienok.

Poloha v periodickej tabuľke

Čo ukazujú susedné prvky

Prvok sa nachádza v perióde 6 a skupine 17. V jeho skutočnom okolí v periodickej tabuľke sú napríklad: Telúr, Jód, Xenón, Polónium, Astát, Radón. Porovnanie susedov pomáha chápať zmeny atómového polomeru, ionizačnej energie, valenčných elektrónov a väzbového správania.

Referenčné údaje

Fyzikálne a atómové vlastnosti

Klasifikáciapolokov

Skupenstvo pri izbovej teplotepevná látka

Elektrónové vrstvy2 · 8 · 18 · 32 · 18 · 7

Hustota—

Teplota topenia575 K (301.9 °C)

Teplota varu610 K (336.9 °C)

Paulingova elektronegativita2.2

Prvá ionizačná energia899 kJ/mol

Elektrónová afinita233 kJ/mol

Hodnoty sa vzťahujú na prvok alebo neutrálny atóm tam, kde je to vhodné. Fyzikálne údaje môžu závisieť od alotropickej formy, tlaku a podmienok merania.

História

Objav a identifikácia

Objav tohto prvku sa spája s osobou alebo tímom uvedeným v historickom zázname: Dale R. Rozpoznanie nového prvku, získanie čistej vzorky a neskoršie určenie protónového čísla nemuseli prebehnúť v rovnakom okamihu.

Izotopy a atómová hmotnosť

Ako izotopové zloženie mení čísla

Prvok nemá štandardnú atómovú hmotnosť, pretože neexistuje charakteristická prírodná zmes izotopov, z ktorej by sa dal určiť stabilný vážený priemer.

Prvok nemá stabilné izotopy. Všetky jeho izotopy sú rádioaktívne, preto sú pri meraní a využití dôležité ich polčasy rozpadu a rozpadové rady.

Bezpečnosť

Zaobchádzanie a expozícia

Prvok je rádioaktívny. Práca s ním vyžaduje radiačnú ochranu zodpovedajúcu konkrétnemu izotopu, aktivite, typu žiarenia a chemickej forme; používajú sa špecializované laboratórne alebo priemyselné postupy.