Geológia
Radón sa v tejto oblasti používa vďaka kombinácii svojich fyzikálnych a chemických vlastností. Konkrétny význam závisí od formy prvku, čistoty a požiadaviek danej aplikácie.
Radón je chemický prvok s protónovým číslom 86 (Rn), umiestnený v perióde 6, skupine 18 a bloku p. Referenčné skupenstvo pri izbovej teplote: plyn. Elektrónová konfigurácia: [Xe] 4f14 5d10 6s2 6p6.
Vzácne plyny majú uzavretú valenčnú vrstvu, preto sú za bežných podmienok málo reaktívne. Pri ťažších členoch sú napriek tomu známe niektoré stabilné zlúčeniny.
Elektrónová konfigurácia atómu je [Xe] 4f14 5d10 6s2 6p6. Počet a energia valenčných elektrónov ovplyvňujú tvorbu väzieb, bežné oxidačné čísla a podobnosť so susednými prvkami.
Vo voľnom stave ide o jednoatómový plyn. Zlúčenín je málo; pri ťažších vzácnych plynoch sú známe najmä zlúčeniny s fluórom a kyslíkom.
Pri izbovej teplote je referenčným skupenstvom plyn. Udávaná hustota je 9.73 g/L. Teplota topenia je 202 K (-71.15 °C). Teplota varu je 211.5 K (-61.65 °C). Namerané hodnoty môžu ovplyvňovať tlak, čistota vzorky a kryštálová štruktúra.
V praxi sa s týmto prvkom stretávame najmä v oblastiach: Geológia, Zdravie a Vedecký výskum.
Radón sa v tejto oblasti používa vďaka kombinácii svojich fyzikálnych a chemických vlastností. Konkrétny význam závisí od formy prvku, čistoty a požiadaviek danej aplikácie.
Radón alebo jeho zlúčeniny tu majú biologický či lekársky význam. Rozhodujúca je konkrétna chemická forma a koncentrácia; biologickú úlohu prvku nemožno zamieňať s vlastnosťami čistej látky.
Radón sa v tejto oblasti používa vďaka kombinácii svojich fyzikálnych a chemických vlastností. Konkrétny význam závisí od formy prvku, čistoty a požiadaviek danej aplikácie.
Prvok sa nachádza v perióde 6 a skupine 18. V jeho skutočnom okolí v periodickej tabuľke sú napríklad: Jód, Xenón, Astát, Radón, Tenés, Oganesón. Porovnanie susedov pomáha chápať zmeny atómového polomeru, ionizačnej energie, valenčných elektrónov a väzbového správania.
Hodnoty sa vzťahujú na prvok alebo neutrálny atóm tam, kde je to vhodné. Fyzikálne údaje môžu závisieť od alotropickej formy, tlaku a podmienok merania.
Objav tohto prvku sa spája s osobou alebo tímom uvedeným v historickom zázname: Friedrich Ernst Dorn. Rozpoznanie nového prvku, získanie čistej vzorky a neskoršie určenie protónového čísla nemuseli prebehnúť v rovnakom okamihu.
Prvok nemá štandardnú atómovú hmotnosť, pretože neexistuje charakteristická prírodná zmes izotopov, z ktorej by sa dal určiť stabilný vážený priemer.
Prvok nemá stabilné izotopy. Všetky jeho izotopy sú rádioaktívne, preto sú pri meraní a využití dôležité ich polčasy rozpadu a rozpadové rady.
Prvok je rádioaktívny. Práca s ním vyžaduje radiačnú ochranu zodpovedajúcu konkrétnemu izotopu, aktivite, typu žiarenia a chemickej forme; používajú sa špecializované laboratórne alebo priemyselné postupy.